Biele zuby po návšteve dentálneho hygienika nemusia vždy znamenať čisté zuby.

Aktualizované: 2. novembra 2020

V tomto článku sa dočítate o tom, bez čoho sa dentálna hygiena nedá spraviť dokonale a čo Vám môže spôsobiť zle odvedená práca dentálneho hygienika.

Naučte sa zhodnotiť prácu svojho dentálneho hygienika.

Stále viac ľudí sa oboznamuje s povolaním dentálneho hygienika a záujem pacientov o predchádzanie ochoreniam zubov a ďasien sa zvyšuje. Výborné je, že rastie počet dentálnych hygienikov, žiaľ na druhej strane sa kvalita ošetrenia často odlišuje.

Čo je cieľom dentálnej hygieny?

Cieľom dentálnej hygieny je predchádzať poškodeniam zubov, ďasien, dokonca aj kosti v ktorej sú zuby uložené, liečiť už vzniknuté zápaly, naučiť Vás ako sa doma správne starať o ústnu dutinu a zvýšiť estetický vzhľad zubov. Tento zákrok, ktorý vykonáva dentálny hygienik, by mal byť vždy dôkladný, ale zároveň šetrný k vašim zubom a ďasnám.

Čo by malo byť základom každej dentálnej hygieny?

Počas dentálnej hygieny sa odstraňujú z povrchu zubov prípadné nánosy zubného plaku, zubného kameňa a pigmentácie (farebné škvrny) tak, aby pacient odchádzal s dôkladne vyčistenými zubami. Najskôr je však potrebné pacienta spoznať, preto by mal každý pacient vyplniť anamnestický dotazník a dôležitú úlohu zohráva aj RTG snímka, ktorá by nemala pred začatím ošetrenia chýbať.

Odstránenie spomínaných nánosov sa vykonáva rôznymi nástrojmi a prístrojmi. Úplný základ tvorí ultrazvuk, kyrety a leštiaca kefka alebo pieskovač (airflow). Pri ošetrovaní pacienta je však dôležitý individuálny prístup a podľa toho je potrebné aj zvoliť spôsob ošetrenia. Nie je vhodné aplikovať rovnaké postupy u všetkých pacientov. Na záver ošetrenia by mal každý pacient prejsť inštruktážou správnej techniky čistenia zubov, v ktorej nesmú chýbať medzizubné kefky. Tie sú síce na prvom mieste v ústnej prevencii, ale ich dôležitosť je často prehliadaná.

Ultrazvuk

Ultrazvuk slúži na narušenie zubného kameňa a uľahčuje tým prácu dentálnemu hygienikovi. Pacient ultrazvuk ocení, pretože odstránenie veľkých nánosov zubného kameňa kyretami (ručnými nástrojmi) vytvára pre niektorých ľudí nerpíjemný ťah a tlak.

Nie je však nevyhnutné u každého pacienta siahnuť po ultrazvuku. Ak na zuboch nie sú nánosy zubného kameňa, použitie ultrazvuku neodporúčam. Sklovina je tak zbytočne vystavená nárazom špičky kovovej koncovky prístroja a tým traumatizovaná. Ošetrenie u dentálneho hygienika by malo byť efektívne, avšak zároveň šetrné pre zuby a ďasná.

Kyrety – ručné nástroje

Práca s kyretami je neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej dentálnej hygieny. Pracovať s týmito nástrojmi šetrne a zároveň efektívne si vyžaduje skúsenosti a samotné ošetrenie je časovo náročnejšie. V dnešnej dobe žiaľ čoraz viac dentálnych hygienikov kyrety vôbec nepoužíva a kvôli rýchlejšej, no ani z ďaleka nie dobre odvedenej práci, nahrádzajú kyrety ultrazvukom. Ultrazvuk však nevyhladí povrch zuba tak dokonale ako ručný nástroj a ponecháva na jeho povrchu voľným okom ťažko viditeľné zbytky zubného kameňa a plaku. Baktérie v týchto nánosoch však naďalej škodia Vašim zubom a ďasnám.

Leštiaca kefka

Leštiaca kefka sa používa na leštenie povrchu zubov, pri ktorom sa odstránia zvyšky zubného plaku a farebné škvrny (pigmentácie). Zuby zostávajú tak hladšie, belšie a ľahšie sa udržiavajú čisté počas domácej hygieny. Leštiaca kefka však neodstráni zubný kameň a zuby by sa nikdy nemali leštiť pred jeho dokonalým odstránením kyretami.

Pieskovač (airflow)

Pieskovač sa tak ako aj leštiaca kefka používa na leštenie povrchu zubov, odstraňuje zubný plak a pigmentácie. Na rozdiel od leštiacej kefky sa jemné čiastočky prášku dostávajú aj do ťažko dostupných miest a je tak efektívnejší. Nie každý pacient však pieskovanie zvládne aj napriek bezbolestnej procedúre. A preto je niekedy vhodnejšie siahnuť po leštiacej kefke. Treba si však uvedomiť, že airflow neodstráni zubný kameň. Aj keď sa žiaľ často airflow prezentuje ako špeciálny bonus alebo príplatková služba v dentálnej hygiene, je to len prístroj na leštenie zubov, ktorý uľahčuje prácu hygienikovi. To najdôležitejšie však odvedú kyrety.

Na čo si treba dať pozor?

Veľmi dôležité je, aby dentálny hygienik dokonale vyčistil zuby od nežiadúcich nánosov aj v ďasnovom žliabku. Ďasno totižto vytvára okolo každého zuba približne 2 mm hlboký okraj pripomínajúci golier. Dentálny hygienik by mal na konci ošetrenia toto miesto okolo každého zuba dôkladne skontrolovať buď sondou, alebo pohľadom a uistiť sa, že pod ďasnom nezostal zbytok zubného kameňa. Aj keď máme po pieskovaní zuby dokonale hladké, nie vždy sú dôkladne vyčistené.

Často sa stretávam s tým, že pacienti absolvujú dentálnu hygienu, ktorá sa výkonáva len použitím ultrazvuku a pieskovača, pretože je to časovo efektívnejšie pre hygienika. Ako som spomínal, ultrazvuk nevyhladí povrch zuba od zubného kameňa dokonale a airflow zubný kameň neodstráni.
Dokonca niekedy dostanete na výber, či si zaplatíte za basic, alebo premium, či exclusive procedúry. Tento prístup ja nepovažujem za správny, pretože zuby majú byť po dentálnej hygiene dokonale čisté, ale nie „basic čisté“,alebo „premium čisté“. Pri ošetrení by sa mali používať prístroje a nástroje, ktoré sú potrebné pre dokonale vyčistené zuby, nie také ktoré si pacient doplatí. Poznám veľa dentálnych hygienikov a hygieničiek, ktorí ošetrujú svojich pacientov správnymi postupmi a dôkladne. Verím, že takýchto dentálnych hygienikov budete teraz vedieť ľahšie rozpoznať a pomôžu Vám zachovať si zdravé zuby po celý život.

Ako si správne zvoliť zubnú pastu?

Aktualizované: 15. januára 2021

O zubných pastách a ich zložení sa na internete píše veľmi veľa, ale žiaľ, nie všetky články sú písané pravdivo alebo na základe skutočných testov.

O zubných pastách a ich zložení sa na internete píše veľmi veľa, ale žiaľ, nie všetky články sú písané pravdivo alebo na základe skutočných testov. Informácie v týchto článkoch bývajú často zavádzajúce a nepravdivé, čím trpí v konečnom dôsledku naše zdravie. Preto sa vždy počas ošetrenia pýtam svojich pacientov, ktoré zubné pasty používajú. Na základe najčastejších odpovedí som spravil analýzu zloženia najpoužívanejších zubných pást na Slovensku.

Zubná pasta je len doplnok!

V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že zubná pasta je len doplnok v starostlivosti o ústnu dutinu a to podstatné v domácej ústnej hygiene vykonáva práve medzizubná kefka spolu s bežnou zubnou kefkou. Problémy so zubami, ktoré pacientov často privádzajú do ambulancie zubného lekára, sú z veľkej časti zapríčinené zubným plakom, ktorý na povrchu našich zubov vytvárajú baktérie prítomné v našej ústnej dutine.

Zubný plak je dôležité odstrániť mechanicky skôr, ako sa stane pre naše tkanivá v ústach škodlivý. Žiadna zubná pasta ani ústna voda však nedokáže túto mechanickú prácu spraviť namiesto vlákien zubnej a medzizubnej kefky. Látky obsiahnuté v zubných pastách a ústnych vodách dokonca ani nedokážu preniknúť do štruktúry zubného plaku. Do nášho organizmu však áno…

Akú úlohu teda plní zubná pasta?

Správne zvolená zubná pasta vďaka účinným látkam dokáže „opraviť“ jemné poškodenia, tzv. demineralizácie v sklovine našich zubov, robí sklovinu zubov odolnejšiu proti mierne kyslým látkam z potravy, vytvára opticky belší povrch skloviny aj bez abrazívnych látok, osviežuje dych a zvyšuje svieži pocit po umytí zubov. Nie však všetky zubné pasty majú tieto účinky a ak ich aj majú, tak často obsahujú ďalšie zlúčeniny, ktoré sú toxické pre organizmus.

Môže zubná pasta škodiť zdraviu?

Zubné pasty obsahujú množstvo chemických látok a každá z nich má určitý stupeň toxicity. Existuje stupnica toxicity od jedna do päť. Zlúčeniny s hodnotou 3, 4, a 5 sa radia medzi také, ktoré sú pre telo nevhodné, pričom 5 je najhoršia hodnota.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že pasta je prípravok, ktorý neprehĺtame a preto nám nič nehrozí. Pravdou však je, že cez sliznice v ústach, ktoré sú pre tieto zlúčeniny zubných pást priechodné, sa nám do tela môže dostať veľké množstvo toxických látok, ktoré sa nám v tele môžu ukladať. Zubná pasta je prípravok, ktorý väčšina ľudí používa v priemere dva-krát denne, takže množstvo toxínov uložených v tele človeka počas života môže byť naozaj vysoké.
Mezi najčastejšie vyskytujúce sa škodlivé látky v zubných pastách patria umelé sladidlá, tenzidy, emulgátory, konzervanty a farbivá.

Umelé sladidlá

Umelé sladidlá sa často pridávajú vo veľkom množstve dokonca aj do detských zubných pást, a práve väčšina z nich je zdraviu veľmi škodlivá. V pastách, ktorých zloženie som hodnotil sa najčastejšie nachádza umelé sladidlo SODIUM SACCHARIN, ktorý na stupnici toxicity predstavuje stupeň 3 – (mínus znamená ešte o niečo škodlivejšie pôsobenie na organizmus ako stupeň 3). Tie kvalitnejšie pasty z nižšie hodnotených obsahujú namiesto sladidla sodium saccharin umelé sladidlo XYLITOL, ktoré predstavuje stupeň 1 a to znamená prírodnú látku. Xylitol je síce sladký, ale nie je nebezpečný pre zuby a v našich ústach má dokonca antibakteriálne účinky.

Tenzidy

Tenzidy sa používajú v zubných pastách na odmasťovanie povrchu zubov. Majú však veľmi dráždivé účinky pre organizmus. Veľmi častý tenzid v pastách je SODIUM LAURYL SULPHATE (SLS), ktorý okrem odmasťovania povrchu zubov vytvára aj napenenie zubnej pasty počas čistenia zubov. Na stupnici toxicity predstavuje stupeň 3-. Tento tenzid sa radí medzi najviac dráždivé pre organizmus. V prípade ústnej dutiny vysušuje, dráždi sliznice a môže spôsobovať alergické reakcie. Ako náhrada sa v kvalitnejších zubných pastách používa jemnejší tenzid ako napr. COCAMIDOPROPYL BETAINE.

Syntetické emulgátory

Syntetické emulgátory majú zahusťujúce, spojovacie účinky a pôsobia ako zmäkčovadlá, čím zvyšujú priepustnosť kože a sliznice. Tým sa môže zvyšovať vstrebávanie rôznych chemikálií do krvi. V kozmetických prípravkoch, ako aj zubných pastách sa označujú skratkou PEG alebo PPG. Prípravkom, ktoré majú v zložení zlúčeninu PEG alebo PPG by sme sa mali vyhýbať aj z dôvodu nepriaznivého dopadu na životné prostredie. Pri ich výrobe sa používajú vysoko reaktívne, jedovaté plyny a nebezpečný karcinogén, ktorého zbytky môžu znečisťovať aj konečný prípravok, do ktorého môžu preniknúť. Na stupnici toxicity predstavuje PEG zlúčenina stupeň 4.

Konzervanty

Konzervanty sa zaraďujú medzi najrizikovejšie prísady kvôli tomu, že väčšina z nich je jedovatá. Používajú sa preto, aby zabránili množeniu mikroorganizmov v prípravku a predĺžili trvanlivosť výrobku. Medzi najznámejšie patria parabény (stupeň toxicity 4). Aj napriek tomu, že veľa výrobcov na obale udáva, že ich výrobok je bez parabénov, často je nahradený iným, podobne škodlivým konzervantom. Niektoré pasty môžu obsahovať aj Triclosan, ktorý sa radí medzi veľmi škodlivý konzervant so stupňom toxicity 5.

Farbivá

Farbivá patria tiež k rizikovým a najčastejšie ich nájdeme v zložení výrobku pod označením Cl s číslom. Avšak nie všetky farbivá s označením Cl sú škodlivé. Medzi najhoršie sa radia azofarbivá, vyrábané z určitých frakcií ropy. Tieto predstavujú na stupni toxicity hodnotu 3- a 4. Pri prechode do krvi môžu poškodzovať pečeň a môžu mať aj karcinogénne účinky. Existujú však aj prírodné farbivá, ktoré môžu mať aj priaznivé účinky.

Na ďalšej strane sa pozrieme na zloženie bežných zubných pást…